Rozdiel medzi verejným a súkromným sektorom, keď ide o mzdy

Toto je reakcia na stĺpček, ktorý napísala Ingrid Koppelman (členka predstavenstva pre šport a pohyb vo FNV) na Zwembadbranche dňa 12. 7. 2022

Odkaz: https://www.zwembadbranche.nl/familiegevoel-en-scheefgroei-de-spagaat-van-de-zwembadmedewerker/

Plavecká brandža je rozdelená. Nie bok po boku, ale s malým Švajčiarskom uprostred. Rozdiel spočíva v tom, či je subjekt verejný alebo súkromný. Do verejného sektora patria partneri kótovaní na burze, ktorí prevádzkujú bazény pre obce. Do súkromného sektora patria majitelia plaveckých škôl a vlastníci vlastných bazénov. Veľký rozdiel medzi oboma je dotácia a po pandémii Covid-19 aj schéma SPUK IJZ (Špecifická dotácia pre klziská a bazény).

Už dlhšie to v radoch brandže vrie, keď príde na víziu budúcnosti. Verejný sektor spolu s politikou smeruje k jednote s jedným diplomom, jedným tímom a predovšetkým k lesku a nádhere pod krídlami haagskej politiky. Súkromný sektor si medzitým líže rany z obdobia pandémie, počas ktorého sa vyparili desaťtisíce eur, načreli sa dôchodky a takmer doslova bol na stole len suchý chlieb, aby vôbec bolo možné ďalej učiť.

Práve súkromný sektor dostáva najtvrdšie rany. Covid, energie, nedostatok personálu a rastúce mzdové náklady. Na pokrytie škôd a schodkov tu neexistuje žiadny fond, z ktorého by sa dalo čerpať, a tam, kde je to možné, sa tieto náklady premietnu jeden k jednému na klienta – na rodičov detí. Tí platia za plavecký kurz sumu, v ktorej je zahrnuté všetko. Prenájom bazéna, plyn-voda-elektrina, personál, administratíva a podobne. Tieto sumy sú výrazne vyššie ako v prípade verejných bazénov, ktoré dostávajú príspevky prostredníctvom rôznych dotácií a škody spôsobené pandémiou s lockdownmi mohli zmierniť vďaka schéme SPUK IJZ.

FNV k tomu, zdá sa, ešte pridáva. V blogu Ingrid Koppelman, líderky FNV pre šport, sa vykresľuje obraz, že tvrdo pracujúci majiteľ plaveckej školy alebo bazéna, ktorý nedostáva dotácie, sa z toho ľahko vyvlečie, neprejavuje uznanie svojmu personálu a navyše sa k personálu správa pohŕdavo tým, že sa nepridá k zvyšovaniu minimálnej mzdy vo verejnej časti plaveckej brandže.

Majiteľ plaveckej školy alebo komerčného bazéna si zvolil svoje povolanie z vášne k remeslu a z túžby urobiť svet o niečo lepším tým, že svoje odborné znalosti a kvality ponúka deťom a dospelým. Voľba, ktorá často vyrástla z rozdielnej vízie oproti ich bývalému pracovisku alebo z motivácie, že to musí byť lepšie. Navyše, stanovovanie minimálnej mzdy je a zostáva vecou štátu a neurčuje ju trh.

Ľahko sa hovorí, keď ste zamestnaní u veľkého prevádzkovateľa alebo obce a keď sú tu pripravené dotačné prostriedky na podporu prípadných schodkov a rastu. Ak by v dôsledku nepredvídaných okolností dotácia nepostačovala, jednoducho sa dá požiadať o doplnkovú dotáciu. Postoj, ktorý FNV zaujíma, je preto absurdný. Znie takto: „Náš postoj je jasný: najprv rozpočtujte personál. Dobrý a schopný personál má pre bazén aj pre plaveckú brandžu obrovskú hodnotu. Ľudia, ktorí pre vás zarábajú peniaze, nie sú konečná položka v rozpočte, sú tlčúcim srdcom vášho podniku.“ No samozrejme, každý komerčný vlastník vie, aký dôležitý je dobrý personál, a chce mu za to prejaviť uznanie. Lenže je viazaný na koncového užívateľa, a tým sú rodičia, ktorí musia plavecký kurz zaplatiť.

Aby sme trochu priblížili, ako to je s platmi, uveďme praktický príklad. Jedna plavecká škola momentálne uplatňuje platy v súlade s kolektívnou zmluvou CAO-zwembaden 2021. Už tu je zahrnuté navýšenie, pretože minimálna mzda dáva až príliš málo uznania. Ak sa pozrieme na požiadavku FNV zvýšiť minimálne mzdy na 14 eur, mzdové náklady stúpnu o 30 až 40 %. K tomu sa pridáva FNV propagovaná kolektívna zmluva CAO-zwembaden, ktorá vyžaduje povinnú účasť v dôchodkovom fonde s veľmi vysokým percentom. Takže si prirátajte ešte 15 % navyše na celý objem miezd. Toto musí byť z niečoho zaplatené, a teda sa to bude musieť premietnuť na rodičov. Na to je potrebné priemerne 10 až 15 % zvýšenie ceny plaveckých kurzov. Po explozívnom náraste nákladov na energie mnohé bazény a plavecké školy už zdraželi až o 10 %. Zjednodušene povedané by to teda znamenalo, že plavecký diplom u komerčných subjektov zdražie o 25 %.

Čo možno FNV vyčítať, je predovšetkým poburovanie. Najprv priložte ucho k zemi u komerčných plaveckých škôl, skôr než sa vyvodia závery, ktoré vôbec nemôžu byť založené na pravde. Subjektívne domnienky, ktoré vyvolávajú len nepokoj v brandži, ktorá už i tak stojí v plameňoch. Vstúpte do dialógu a vžite sa aj do situácie „protistrany“.

Bez ohľadu na fakt, že personál musí byť dobre odmeňovaný okrem iného kvôli svojej vysoko zodpovednej úlohe naučiť deti plávať, toto nesmie ísť na úkor tých, o ktorých tu naozaj ide. Detí, ktorých rodičia si čoskoro už nebudú môcť dovoliť platiť plavecké kurzy.