Pomoc! Moje dieťa má prvú hodinu plávania, no starosta to nechápe!

Obľúbená téma na školskom dvore: „Moje dieťa práve začalo a už na prvej hodine sa toho veľa naučilo.“ „Moje dieťa už postúpilo do ďalšej skupinky.“ „Moje dieťa bolo veľmi nervózne, ale pani učiteľka to zvládla skvele a domov išlo s úsmevom.“ „Moje dieťa sa smialo počas celej hodiny.“

Bežné rozhovory medzi rodičmi, keď príde reč na plavecké kurzy. Je to proces, ktorým si rodičia aj deti prejdú a v ktorom sa naplno prejaví detská hrdosť. „Pozri, mami, čo som dokázal!“ alebo „Pozri, oci, postúpil som do ďalšej skupinky!“ Nadšenie – aj keď je niekedy trochu predstierané – k tomuto procesu jednoducho patrí. Deti chcú, aby na ne boli rodičia hrdí.

A čo keby po každej hodine prišlo len stručné zhrnutie, ktoré vyrozpráva vaše dieťa, a rodičia by z toho museli sami vydolovať, ako to vlastne stojí? Čo keby bolo dieťa také nervózne, že preplakalo celú hodinu? Čo keby spadlo a bolelo ho to? Čo keby bola pani učiteľka alebo pán učiteľ na vaše dieťa prísny – či už oprávnene, alebo nie – no práve tento posledný detail vám unikne a vy netušíte, prečo je vaše dieťa také tiché? Bežná komunikácia medzi rodičmi, deťmi a učiteľmi či koordinátorom, ktorá k tomu patrí a patriť musí. Strach majú deti rovnako ako rodičia. Toto sa jednoducho nedá a nesmie obísť.

Včera večer som s údivom sledoval video starostu mesta Emmen, Erica van Oosterhouta. Reagoval na rozruch, ktorý vznikol okolo QR kódov pri plavárňach a rodičov, ktorí z akéhokoľvek dôvodu QR kód nemôžu alebo nechcú predložiť. Jeho odpoveď bola chladná a vecná. Niečo, čo podľa môjho názoru v tomto prípade nesvedčí o slušnosti otca mesta. Van Oosterhout je starostom Emmenu takmer päť rokov. V rozhovore, ktorý poskytol pri svojom nástupe, povedal niekoľko zaujímavých vecí. „Mojou vášňou je vzdelávanie. Venujem sa mu už od študentských čias. Moja prvá práca súvisela s deťmi, ktoré mali vo vzdelávaní sklz. Bolo to v regióne Delfzijl. Rovnaké šance pre všetkých,“ povedal Van Oosterhout v rozhovore pre Emmer Courant zo 14. marca 2017.

„Z pohľadu verejného zdravia je stále rozumné zachovať QR kód a kontrolovať ho pri vstupe do plavárne,“ pokračoval Van Oosterhout vo svojom vystúpení. Podľa môjho názoru z výskumu TU Delft naopak vyplynulo, že to má svoje háčiky. Rád by som sa s pánom starostom Van Oosterhoutom osobne stretol a vysvetlil mu, aký význam majú plavecké kurzy, sprevádzanie rodiča, proces, ktorým si rodičia a deti musia prejsť, bezpečnostný aspekt, dôležitosť kontinuity pre deti a získanie ich prvého diplomu v živote. Toto by však mal Van Oosterhout vedieť ako otec, ktorý sám stál pri bazéne.

Či už o tom hovoríme dlho alebo krátko, podstata zostáva rovnaká: ľudia strácajú zo zreteľa, že už neexistuje žiadny náznak, že by covidový vstupný preukaz zaisťoval bezpečnosť ľudí v danom priestore. Všade okolo nás sa ľudia nakazia. S dvomi vakcínami aj s posilňovacou dávkou. Na stránke gezondheidenwetenschap.be sa v rámci overovania faktov k tomu píše: „Ľudia, ktorí prekonali nákazu koronavírusom, si vytvárajú protilátky proti vírusu a na určité obdobie sú imúnni. Tieto protilátky však postupne miznú, takže nová nákaza môže opäť viesť k ochoreniu covid-19. Navyše protilátky niekedy horšie účinkujú proti novým variantom koronavírusu. To isté platí pre očkovanie: po úplnom zaočkovaní ste určitý čas chránení pred covid-19, no po približne šiestich mesiacoch vás nákaza môže znovu urobiť chorým. Posilňovacia dávka toto obdobie našťastie výrazne predlžuje. Očkovanie niekedy chráni horšie proti novým variantom. Zo všetkých týchto dôvodov je dôležité naďalej dodržiavať hygienické opatrenia, ako je umývanie rúk, dodržiavanie odstupu, nosenie rúška tam, kde je to potrebné, a vetranie priestorov.“

V súhrne – aj s vakcínou, aj bez nej, s posilňovacou dávkou či po predchádzajúcej nákaze môžete mať pozitívny test rovnako ako ktokoľvek iný. Podobné príbehy nájdete na NOS aj v ostatných médiách. Kvôli bezpečnosti to teda robiť nemusíme. Nech sa starostovia ako Eric van Oosterhout postavia za svojich vlastných obyvateľov a nenasledujú reči Ministerstva zdravotníctva. Nech sa postavia za deti a ich rodičov, ktorí nemajú hlas, no o šesť mesiacov sa môžu ocitnúť vo vode. Pri teplotách nad 30 stupňov len ťažko zadržíte deti, aby nešli do vody.

Skrátka – nech nie je potrebných 300 súdnych sporov na to, aby otcovia a matky miest urobili pre svojich obyvateľov to správne, a v súlade s rozhodnutím súdu: „Sudca predbežného opatrenia preto posudzuje, že hlavným cieľom činnosti počas ‚plaveckého kurzu‘ je plávanie. Podľa názoru sudcu predbežného opatrenia nejde o športovanie ani zábavu. Deti chodia na plavecké kurzy, aby sa naučili plávať v záujme svojej vlastnej bezpečnosti. Hlavným cieľom je osvojenie si plaveckej zručnosti, nie šport. Plavecký kurz teda nie je šport.“

Sudca tu celkom jasne hovorí o činnosti, ktorou je plavecký kurz. Nech sa Vereniging Sport en Gemeente, Ministerstvo zdravotníctva a či už pripojená alebo nepripojená NCTV stavajú na hlavu akokoľvek. Vymedzenie sudcu sa tu týka činnosti v širokom zmysle, a nie len plavárne v Hilversume.